Stratený syn Slovenska beseda s Prof. Miroslavom Demkom
Termín: od 10.10.2011, 09:45 do 10.10.2011, 12:00
Franz Liszt
hudobný skladateľ a klavírny virtuóz
200. výročie narodenia
* 22. október 1811 Raiding, dnešné Rakúsko
+ 31. júl 1886 Bayreuth, Nemecko
Klavírny virtuóz, ktorý napĺňal koncertné sály. Génius hudby, intelektuál, predovšetkým však skladateľ, ktorý bez prestania komponoval. Patrí k najžiarivejším osobnostiam klasických hudobných skladateľov - Franz Liszt
Jeho hudobná tvorba zahŕňa 123 klavírnych diel, 77 piesní, 25 orchestrálnych skladieb, 65 duchovných a 28 svetských chórových skladieb, ako aj početné hudobné aranžmány a organové skladby. Liszt je priekopníkom "symfonickej poézie", pri ktorej sa hudba stáva rozprávajúcim médiom a opisuje scénické momenty.
Franz Liszt sa narodil 22. októbra 1811 v burgenlandskej dedine Raiding, ktorá sa vtedy nachádzala v uhorskej časti cisárskeho Rakúska. Už ako malý dostáva od svojho otca, ctižiadostivého a prísneho učiteľa hudby, hodiny klavíra. Z Viedne, kde ho okrem iných učiteľov učí aj Antonio Salieri, sa rodina sťahuje ďalej do Paríža. Dvanásťročnému zázračnému dieťaťu však kvôli jeho národnosti nie je umožnené študovať na parížskom konzervatóriu, preto sa rozhodne jeho otec ešte viac zintenzívniť hodiny cvičenia.
Cestovanie po Európe
Liszt, ktorý sa zaujíma o duchovné prúdy svojej doby, nadväzuje kontakty s mnohými vtedajšími umelcami. Priateľstvá s velikánmi hudobného života ako napr. Frédéric Chopin, Hector Berlioz a Felix Mendelssohn Bartholdy mu prirodzene ukázali svoje vlastné hudobné hranice. Ale výmena názorov ho predsa len poháňa vpred.
Nasledujúce roky boli poznačené a formované neúnavným cestovaním, početným komponovaním a vystúpeniami po celej Európe. Oženil sa s o šesť rokov staršou Marie d'Agoult, s ktorou mal tri deti. Na pobyty vo Švajčiarsku a Taliansku nadväzujú početné zastavenia po celej Európe. Po umeleckej stránke je Liszt v tomto čase konfrontovaný nielen s kritickými hlasmi voči jeho dielam, ale aj s obrovským úspechom. V rokoch 1841- 42 je ako klavirista v Berlíne oslavovaný a obklopený predovšetkým ženami do takej miery, že Heinrich Heine zavádza pojem "lisztomaniacky".
Koncom roku 1843 sa Liszt a Marie d'Agoult rozchádzajú, potom čo Marie odmieta ďalej ospravedlňovať Lisztove neustále sa opakujúce nevery. Ostrý konflikt o právo na výchovu spoločných detí vyhráva Franz Liszt, ktorý však nakoniec deti necháva u svojej mamy v Paríži.
Čas vo Weimare
Od roku 1843 do roku 1861 je Franz Liszt kapelným majstrom vo Weimare a spriatelí sa v tomto čase s Richardom Wagnerom, ktorý sa neskôr – proti Lisztovej vôli – oženil s jeho dcérou Cosimou. V súkromí sa v tomto období stretáva s temperamentnou kňažnou Carolyne zu Sayn-Wittgenstein, v ktorej nachádzal rovnocennú partnerku na diskusie a zároveň podporovateľku svojho umenia. Weimarské roky sú umelecky najproduktívnejším obdobím v živote Liszta. Vznikali mnohé jeho klavírne diela, dvanásť symfonických básní, svetové diela: piesne, melodrámy, mužské chóry a duchovná hudba. Napriek tomu: jeho uznanie ako skladateľa zostáva nepatrné. Podobne je to aj s jeho prácou dirigenta, ktoré nachádza sčasti uznanie a sčasti prudké odmietanie. 36 krát diriguje opery od Richarda Wagnera, k tomu diela od Berlioza, Mendelssohna a Schumanna.
Sťahovanie do Ríma
Po približne 20 rokoch vo Weimare sa Franz Liszt sťahuje do Ríma – vlastne preto, aby sa tam oženil so svojou životnou družkou Carolyne zu Sayn-Wittgenstein. Deň pred svadbou však Carolyne na nátlak svojej rodiny, ktorá je proti uzatvoreniu tohto manželstva, odvolala svoj súhlas so sobášom. Toto rozhodnutie sa neskôr prejaví aj na ich vzťahu a v konečnom dôsledku vedie k rozchodu.
Liszt sa potom venoval intenzívnejšie náboženským skladbám a cirkevným hudobným dielam. Pápež Pius IX. mu nakoniec udeľuje nižšie vysvätenie a titul Abbé, čím sa predsa len naplní Lisztova túžba z mladosti, byť súčasťou kňazského stavu. V týchto neskorých rokoch života dostáva jeho skladateľská tvorba, predovšetkým orechstrálne diela a mysliteľské diela, zaslúžené uznanie. V roku 1886 cestuje napriek ťažkému ochoreniu do Weimaru, aby tu navštívil Bayreuthsky hudobný festival pod vedením svojej dcéry Cosimy. Niekoľko dní po svojom príchode zomiera 31. júla a je pochovaný na Bayreuthskom mestskom cintoríne.
Pôvod, národnosť Franza Lista
Otázka okolo pôvodu a národnosti Franza Lista je pomerne komplikovaná a v značnej miere poukazuje na národnostnú zmiešanosť obyvateľstva Rakúsko Uhorskej monarchie.
Starý otec Františka Liszta sa volal Juraj a podpisoval sa ako List. Stará mama F. Lista sa volala Barbara Slezáková. Jeho otec Adam už začal písať svoje meno maďarským pravopisom Liszt, na škole mal ale z povinnej maďarčiny vždy najhoršiu známku. V Listovej rodine nehovorili po maďarsky, ani sám František nevedel po maďarsky. Hudobný historik profesor Miroslav Demko dokazuje, že materinským jazykom Franza Lista bola slovenčina; vedel aj po nemecky, ale ešte lepšie ovládal francúzštinu. Pokrstený bol ako Franciscus, sám sa podpisoval menom Franz, pretože slovenčina vtedy nebola uznaným jazykom. Liszt s rodinou žili v dnešnom Burgenlande v časti, ktorá bola pôvodne slovenská.
„K najväčším problémom nielen svetových muzikológov životopiscov a historikov zaoberajúcich sa Franzom Lisztom je nepresvedčivá akceptácia geografickej reality, že Bratislava a Slováci – Uhri žili počas Lisztovho života v severnej časti Uhorska. Preklady názvu mesta Bratislava (Poszony, Pressburg, Presburg, Prešporok) viedli a vedú dodnes len k dezorientácii. Veríme, že v Európskej únii sa názvy a pomenovania budú konečne zjednocovať, neprekladať. Takto veľkou mierou prispejeme k prirodzenému pochopeniu skutočnosti, že Liszt bol Slovák – Uhor".
Miroslav Demko
Totentanz
„Knihu venujem slovenskému národu so spomienkou na slovenského Danteho – Franza Liszta,ktorý svojím Totentanzom pripomenul Slovákom ich praotcov, Sklavóncov, Uhrov, či Tótov. Totentanz je mýtom stáročnej túžby Slovákov po slobode, ktorú ospevovali aj slovenskí klasici Ján Botto, Samo Chalupka, Pavol Dobšinský, Janko Kráľ, Ľudovít Štúr a ďalší. A dňa 1. 1. 1993 sa tento mýtus stal skutočnosťou. Je svetovou povinnosťou Slovákov, po vzniku zvrchovanosti Slovenskej republiky, konečne pochopiť a naplniť tento odkaz Franza Lista".
Slovenský profesor hudby Miroslav Demko pri príležitosti 200. výročia narodenia Franza Liszta .
„Totentanz je pomenovanie známej hudobnej kompozície pre klavír a orchester Franza Liszta v stupnici Re, ktorá predstavuje významné miesto v kultúrno-historickom odkaze Slovenska. Skladba bola počas niekoľkých rokov postupne upravovaná, takže má viaceré varianty, ale aj svoje zvláštnosti a svojráznosti. Jednou z nich je skutočnosť, že Franz Liszt sa k tejto skladbe nikdy priamo nevyjadril. Mojím cieľom je objasniť, prečo tomu tak z istých politických príčin bolo. Zároveň si dovoľujem z pohľadu Slovenska, so zreteľom na v minulosti kolonizovaný národ Slovákov – Uhrov, vysvetliť identitu F. Liszta a jeho vzťah ku kompozícii Totentanz. V spojitosti s Lisztovou skladbou Totentanz, v preklade „Tanec Slovákov – Tótov, čím dávam možnosť v nových dimenziách rozšíriť priestor uvažovania v oblasti literatúry, histórie a estetiky".
„Kultúrna tradícia spojená s kresťanským motívom a v spomienkach na Apokalypsu sv. Jána až k „Novému Dňu", ktorý svitne očistený svetlom ohňa Svätojánskej noci, umožnila Lisztovi vytvoriť tak impozantné dielo ako je Totentanz (Tanec Slovákov, Slovenský tanec) – majestátny obraz o jeho slovenskom národe, umocnený piesňou povzbudenia k novému životu.
Ej už sa na tej hore lístie červeneje,... akoby Liszt s pozdvihom srdca dokázal uvidieť a rozpoznať svetlo, ktoré prichádza z diaľky a je stále jasnejšie, až jedného rána nad domovinou zasvieti a do priepasti zmetie tmavej noci smeti. Amen!"
Miroslav Demko
Zoznam bibliografických odkazov:
DEMKO, Miroslav. TOTentanz Franza Liszta alebo Tanec Slovákov. Bratislava: Lisztova spoločnosť na Slovensku, 2010.
