Pokorný rebel lásky a milosrdenstva
Termín: od 31.5.2011, 15:30 do 31.5.2011, 17:30
Už v Starom zákone Kniha Sirachovcova, vyzýva Hebrejov, že sa patrí chváliť slávnych mužov podľa ich činov. Boli medzi nimi vladári a ich bojovníci, proroci a múdri mužovia, ale aj tí čo „svojim nadaním zostavovali piesne a nápevy a písmom zaznačovali básne“. Svetovládni Rimania a po nich dlhé storočia naše európske národy vavrínovými vencami slávnostne korunovali vynikajúcich básnikov (poeta laureatus). Je až ťažko pochopiteľné, ako sa práve toto umenie a jeho tvorcovia dnes, znehodnocujú ba neraz až úplne ignorujú. Zdá sa, že ich miesto zaujali „umelci“ , ktorých možno pokladať za dedičov stredovekých šašov, ktorí svojimi hlúpymi žartmi zabávali kráľov a ich dvoranov...
Milan S. Ďurica: Jubileum nestora slovenskej historiografie
Majster slova, básnika spisovateľ, kňaz, teológ, prodekan a vedúci Katedry dogmaticko - morálnej... toho času na odpočinku bez odpočinku - Mons. ThDr. Jozef Tóth, Dr.h.c.
Žije v Košiciach. Narodil sa 20. marca 1925 v Haniske pri Košiciach v harmonickom prostredí poézie, viery a chudoby. Základná škola, vysokej úrovne sa stala základným kameňom, na ktorom staval aj svoje gymnaziálne štúdiá v Košiciach, kde v roku 1946 maturoval.Pred skončením štúdia v rokoch II. svetovej vojny vo vojenskom pracovnom tábore mu hrozil trest smrti, ktorému zázračne unikol.
Fascinovaný Evanjeliom, starozákonnými prorokmi a poučený biedou sveta sa rozhodol študovať teológiu. Po štúdiu teológie v Košiciach a Bratislave ho v roku 1950 internovali do vojenských táborov nútených prác - PTP. Podľa slov otca Tótha to bola "čierna Sorbona, univerzita, kde bol výkvet inteligencie a charakterných ľudí celého Československa". Na slobodu sa vrátil v r. 1954 ako politicky nespoľahlivý. Pracoval v rôznych podnikoch. Naposledy ako korektor v tlačiarňach. 23. februára 1969 bol neverejne vysvätený na kňaza Gréckokatolíckej cirkvi a pričlenil sa tak do spoločenstva učeníkov Nazaretského. Dvadsať rokov pripravoval v katakombálnej Gréckokatolíckej cirkvi adeptov na kňazov v tajnej Cirkvi. Po novembri 1989 sa podieľal na zakladaní Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty v Prešove, ktorej bol v rokoch 1990 – 1995 prodekanom a vedúcim dogmaticko-morálnej katedry. Je tiež zakladajúcim členom Spolku Sv. Cyrila a Metoda, členom Slovenského katolíckeho kruhu, členom redakčnej rady časopisu pre kresťanskú kultúru Verbum. Napriek vysokému veku, zdravotným obmedzeniam obetavo slúži Bohu i ľuďom.
Tvorba mons. Jozefa Tótha bola do roku 1995 verejnosti úplne neznáma. Až v tom roku bola vydaná útla zbierka poézie pod názvom Piesne zo Solúna. Z prozaického diela Spev Košického tria, Človek Jób hovorí s diablom, Evanjelium apoštola Judáša. Až v roku 2010 zásluhou iného veľkého básnika Teodora Križku bolo v dôstojnej podobe vydané tisícstranové súborné literárne dielo Poézia (700 s.) a Próza (300 s.)
Ocenenia:
Cena vydavateľstva Verbum 2009
Cena Fra Angelico 2010, udeľovaná Konferenciou biskupov Slovenska
Cenu primátor a mesta za statočnosť a vernosť Cirkvi a národu, za prínos a obohatenie kultúry o kresťanský rozmer v meste Košice 2010
Udelenie titulu Doctor honoris causa v odbore “katolícka teológia“ Prešovskou univerzite v Prešove 2010
**
„Je to ohromná vec, byť ponížený! Znamená to pochopiť celú výšku a hĺbku života. Kto netrpel nevie čo je život. Utrpenie vedie k múdrosti a múdrosť vedie k láske.“ Jozef Tóth
**
„...Preháňal by som, keby som tvrdil, že od úplného začiatku som chápal genialitu kníh, ktoré teraz predstavujem v súbornom vydaní dvojzväzkového Diela, s výnimkou príležitostných básní. Prekážal mi v tom literárnoestetický úzus, celý ten dobový slovenský literárny kontext sedemdesiatych rokov minulého storočia, poznačený obdobím tzv. normalizácie, ale i ambicióznym konkretizmom, ktorý sa tváril ako jediná zmysluplná alternatíva...
S odstupom oných tridsiatich piatich rokov už viem, pre seba dokonca naisto, že Jozef Tóth, paradoxne známy iba úzkemu okruhu priateľov a blízkych, patrí k základným a zásadným autorom literatúry druhej polovice 20. storočia.
Tisíc strán jeho básní a próz, ktoré tak neuveriteľne súzvučia ako hudobné nástroje v dobre dirigovanom orchestri, dokonca tvorí jeden z nosných pilierov vzdoru slovenskej literatúry, na povrchu tak ťažko odolávajúcej oficiálnej doktríne socialistického realizmu a dopúšťajúcej sa nielen ústupu od univerzálnych mravných kritérií, ale aj umeleckého schematizmu...“
Teodor Križka: Pokorný rebel lásky a milosrdenstva - Jozef Tóth Dielo Poézia
Dielo Jozefa Tótha (1925) obsahuje dva zväzky. Kým v prvom poznáme autora ako básnika, druhý zväzok obsiahol jeho prozaickú tvorbu. Iba ťažko sa dá určiť, ktorá z týchto polôh spisovateľa charakterizuje viac. Vo veršoch, rovnako ako v próze, je básnik a kňaz Jozef Tóth integrálnou osobnosťou, ktorá svoju literárnu skúsenosť dáva do služby osobnostnému zápasu o človeka a ľudskú spoločnosť.
Tóthovi vychádza, že kruh je definovaný rovnakou vzdialenosťou bodov od jeho stredu, že životom stromu sú korene, že ak centrom ľudského vedomia nie je hľadanie odpovedí na otázky o zmysle ľudského života, z človeka sa ľahko stáva ekonomický živočích. Rovnako ako básnická tvorba, ani próza J. Tótha nie je iba literatúrou pre literatúru, umením pre umenie. Je to tichá revolta voči akýmkoľvek stratám väzieb človeka na zdroj života. Dôsledok týchto strát býva jasný - zlyhanie v rovine individuálneho údelu, ale aj zlyhanie spoločnosti samej. Preto by si toto dielo mala všimnúť nielen societa literárnych vedcov a milovníkov umenia, ale aj slovenská inteligencia bez ohľadu na predmet svojho bádania. V Tóthovom Diele mnohí jej predstavitelia môžu znova objaviť stratené korene vlastného poslania. Zväzok Próza zahŕňa prózy Človek Jób hovorí s Bohom, Evanjelium apoštola Judáša, Spev košického Tria, Ďuro Čečko, ako aj príležitostné verše básnika. Dopĺňajú ich fotografie z archívu autora.
