Ďakovný pozdrav pútnika

Prechádzam týmto svetom

ako hviezdnatým,

či úhorovým poľom.

Sedávam a sedával som

za plným i za prázdnym stolom,

lež vždy a všade so mnou ľudia boli,

bratia

i nepriatelia,

lež všetci boli moji,

ihličie v blízkom chvoji!

A to je radosť na konci cesty

po vlastnej domovine

po slnka rodisku,

po tokajskom víne

prejsť sa ako pastier

bosými nohami

v čerstvej ozimine!

Prejsť sa s plným srdcom,

so slovom,

najkrajším závažím

a objať sa tu

s rajským Považím!

A pozdraviť tých,

čo majú to isté slnko

a tú istú zem

a učia deti i dospelých

najkrajšiu násobilku:

milujem!

Tí odklínači kníh

a ich otvárači,

úprimní ľudia

a nie pretvárači

ma privítali ako posla slova

a moja duša ich rovnako

slovom lásky volá:

Ďakujem všetkým,

no a zvlášť Elenke,

ktorá ten stôl slova pripravila

a nad ktorým najmilšia pieseň,

Pieseň Považia bratsky hlaholila!

Jozef Tóth

tlmočník pútnika