KRÁĽOVNÁ RADOSTI A BOLESTI

 KRÁĽOVNÁ RADOSTI A BOLESTI

 

 

 

 

 

Jozef Tóth 

Žalm 31


Ó, more utrpenia,
si väčšie ako oceány!

A ja som v strede kruhu
a priam ma rozmliaždiť idú
tohto utrpenia rany!
A zdá sa, že som iba bublina,
čo v okamihu praská,
no Tvoja obruč ma objíma,
a ako zázrak sveta neumieram,
kriesi ma Tvoja láska.

Najväčšia sila a utajená,
 človek ju s v srdci nosí.

A tráva rastie,
 ba ešte viac,
keď častejšie sa kosí!

Ó, more utrpenia,
ty tvoríš dreň mojich kostí,
ale ja viem ho zniesť, môj Pane,
ja si ho nosím v oddanosti,
a nedotkne sa ma sila zlosti!

Utrpenie človeka si vybudoval
ako mosty,
ktoré prečnievajú moria,
a ako semä pšeničné,
čo z hliny a slnka
krvopotne rastie,
a na konci bolesti
ako ruža nad tŕním

nasáva svoje šťastie.

KRÁĽOVNÁ RADOSTI A BOLESTI


Šediny sú ozdobnou korunou, no táto koruna sa nadobúda čestnou púťou života.
                                                                                                              Kniha prísloví 16.31

Považskú knižnicu v prvý adventný týždeň poctila svojou osobnou prítomnosťou nádherná kráľovná radosti i bolesti, skromnosti a hlbokej ľudskosti:
maliarka Zuzana Vaňousová – Krónerová

Obrazový i slovný prierez púťou čestného života pani Zuzanky vytláčal prítomným slzy dojatia, vyludzoval spontánny úsmev, smiech cez slzy, každému bol povzbudením a inšpiráciou. 
Úvod nezabudnuteľného stretnutia podčiarkol Žalm Jozefa Tótha a  záver adventného stretnutia milovníkom kultúry umocnili verše Teodora Križku Uspávankou.


Teodor Križka
USPÁVANKA

 Ako ti povedať, že milujem ťa, Kriste,
 keď moje srdce, moje ústa nie sú čisté –

 drhnem si dušu, žmýkam ju a vešiam
 na tvoje slnko. Ty si zákon veciam

 aj javom, čo sa dejú medzi nimi.
 Ty si mi leto uprostred zlej zimy.

 Zohrej ma, skrehnuté a hladné vtáča.
 Zrniečka tvojej nádeje mi stačia.

 Na konáriku zaspím celkom sýty
 istotou, že tam, kde sa ľúbia, si ty.

privítanie maliarky Žalmom 31 

 

 sledovanie dokumentu o Zuzane Vaňousovej